Pomocou 16 obrázkov, ktoré ukazujú Happyho v rôznych náladách, možno s deťmi diskutovať o rôznych možných pocitoch.
Vnímanie a posudzovanie vlastných pocitov je výzvou pre deti a často aj pre dospelých. Dôverovať vlastnému vnímaniu je o to ťažšie, keď sa rôzne pocity prekrývajú. Deti by mali byť povzbudzované, aby dôverovali svojim vlastným pocitom a vnímaniu a aby ich brali vážne. To umožňuje dieťaťu rozpoznať, že určité reakcie resp. správanie (agresivita, hanblivosť atď.) súvisia s pocitmi, ktoré dieťa prežíva (strach, hanba, sklamanie).
Ako postupovať:
Vytlačte a vystrihnite karty
Kde je dieťa z hľadiska svojho prežívania?
Urobte to krok za krokom: začnite s Happyho pocitmi a potom prejdite na pocity dieťaťa
Zachyťte reakcie a pracujte s dieťaťom
Nápady na použitie kariet:
Ako sa cíti Happy?
Rozoznávanie pocitov a ich pomenovanie je jednou z vývinových úloh detí vo veku od 4 do 8 rokov. Čím je dieťa staršie, tým je pravdepodobnejšie, že dokáže rozpoznať zložité emócie. Vyberte určité karty emócií alebo nechajte dieťa, aby si vybralo samo.
Ako sa dnes máš?
Hneď na začiatku sedenia možno pomocou kariet rozobrať aktuálny emocionálny stav dieťaťa. Jednou z možností by bolo vybrať si kartu, ktorá vyhovuje vášmu stavu, a požiadať dieťa, aby urobilo to isté. Alebo môžete požiadať dieťa, aby si samo vybralo a na konci sedenia nechať opäť vytiahnuť ďalšiu kartu. Možno sa niečo zmenilo v priebehu sedenia?
Sprevádzajte dieťa príbehom pomocou kariet Happyho emócií
Keď si dieťa urobí pohodlie, vyložte pred neho karty. Počas príbehu sa môžete v určitých bodoch zastaviť alebo položiť dieťaťu otázky na konci príbehu. Napríklad: „Ako sa cíti Happy, keď je doma sám?“ Pre niektoré deti, najmä na začiatku diskusie, je jednoduchšie vybrať si kartu, ako pomenovať pocit.
Karty používajte v súvislosti s konkrétnymi situáciami
Karty môžete použiť aj na diskusiu o konkrétnych situáciách s dieťaťom. Nechajte dieťa vybrať vhodnú kartu ako odpoveď na jasnú otázku typu „Ako sa máš v škôlke?“ Niektorí špecialisti pracujú so stupňami emócií. Môžu sa napríklad opýtať: „Hneváš sa alebo sa veľmi hneváš?“ A požiadať dieťa, aby sa samo zhodnotilo.
V ďalšom kroku môžu byť určité reakcie spojené s pocitmi. Napríklad: Prečo Happy rozbije všetky kvetináče? Ako sa mohol cítiť Happy? Čo robíš, keď sa tak cítiš? Ako na vás reagujú ostatní? Ukázanie súvislosti medzi pocitmi a správaním umožňuje dieťaťu lepšie vnímať seba a svoje pocity a naučiť sa ich verbalizovať.
Podeľte sa o svoje nápady s ostatnými! Napíšte nám, či máte s používaním kariet pozitívne alebo negatívne skúsenosti.